<title>雜阿含195經</title>
# north
〖agama〗北傳:雜阿含195經〖nikaya〗南傳:相應部35相應43-51經〖subject〗關涉主題:教理/什麼是世間一切‧實踐/無常厭離欲解脫
# agama
## 雜阿含195經[正聞本189-192經/佛光本197經]
(入處相應/六入處誦/修多羅)(莊春江標點)
ᅟᅟ[[note0#001|如是我聞]]:
ᅟᅟ[[note0#002|一時]],[[note0#003|佛]]住舍衛國祇樹給孤獨園。
ᅟᅟ爾時,[[note0#012|世尊]]告諸[[note0#031|比丘]]:
ᅟᅟ「一切無常,云何一切無常?謂:眼無常,若色……眼識……眼觸……若眼觸因緣生受:苦覺、樂覺、不苦不樂覺,彼亦無常;耳、鼻、舌、身、意亦復如是。
ᅟᅟ[[note0#024|多聞聖弟子]]如是觀者,於眼生[[note0#015|厭]],若色……眼識……眼觸……眼觸因緣生受:苦覺、樂覺、不苦不樂覺於彼生厭。
ᅟᅟ耳、鼻、舌、身、意,聲、香,味、觸、法……意識……意觸……意觸因緣生受:苦覺、樂覺、不苦不樂覺,彼亦生厭。
ᅟᅟ厭故不樂;不樂故解脫;[[note0#027|解脫知見]]:『[[note0#018|我生已盡]],[[note0#019|梵行已立]],[[note0#020|所作已作]],[[note0#021|自知不受後有]]。』」
ᅟᅟ佛說此經已,諸比丘聞佛所說,歡喜奉行。
ᅟᅟ如無常經,如是,苦、空、無我亦如是說。
# nikaya
## 相應部35相應43-51經/無常的等經九則
(處相應/處篇/修多羅)(莊春江譯)
ᅟᅟ起源於舍衛城。
ᅟᅟ在那裡……(中略)。
ᅟᅟ「[[note0#031|比丘]]們!一切是無常的。比丘們!而什麼是一切是無常的呢?比丘們!眼是無常的,諸色是無常的,眼識是無常的,眼觸是無常的,又凡以這眼觸為緣生起感受的樂,或苦,或不苦不樂,那也是無常的。
ᅟᅟ……(中略)舌是無常的,味道是無常的,舌識是無常的,舌觸是無常的,又凡以這舌觸為緣生起感受的樂,或苦,或不苦不樂,那也是無常的。身是無常的……(中略)意是無常的,諸法是無常的,意識是無常的,意觸是無常的,又凡以這意觸為緣生起感受的樂,或苦,或不苦不樂,那也是無常的。
ᅟᅟ比丘們!這樣看的[[note0#024|有聽聞的聖弟子]]在眼上[[note0#015|厭]],也在諸色上厭,也在眼識上厭,也在眼觸上厭,又凡以這眼觸為緣生起感受的樂,或苦,或不苦不樂,在那個上也厭。……(中略)也在意上厭,也在諸法上厭,也在意識上厭,也在意觸上厭,又凡以這意觸為緣生起感受的樂,或苦,或不苦不樂,在那個上也厭。厭者[[note5#558|離染]],從[[note0#077|離貪]]被解脫,在已解脫時,[[note0#027|有『[這是]解脫』之智]],他知道:『[[note0#018|出生已盡]],[[note0#019|梵行已完成]],[[note0#020|應該被作的已作]],[[note0#021|不再有此處[輪迴]的狀態]]。』」第一
ᅟᅟ比丘們!一切是苦的。……(中略)。第二
ᅟᅟ比丘們!一切是無我。……(中略)。第三
ᅟᅟ比丘們!一切應該被證知。……(中略)。第四
ᅟᅟ比丘們!一切應該被[[note1#154|遍知]]。……(中略)。第五
ᅟᅟ比丘們!一切應該被捨斷。……(中略)。第六
ᅟᅟ比丘們!一切應該被作證。……(中略)。第七
ᅟᅟ比丘們!一切應該被證知遍知。……(中略)。第八
ᅟᅟ比丘們!一切是困厄的。……(中略)。第九
# pali
## 巴利語經文
(台灣嘉義法雨道場流通的word版本)
[SN35.43-51](SN0885)/(1- 9). Aniccādisuttanavakaṃ
ᅟᅟ 43. Sāvatthinidānaṃ Tatra kho …pe… “sabbaṃ, bhikkhave, aniccaṃ. Kiñca, bhikkhave, sabbaṃ aniccaṃ? Cakkhu, bhikkhave, aniccaṃ, rūpā aniccā, cakkhuviññāṇaṃ aniccaṃ, cakkhusamphasso anicco. Yampidaṃ cakkhusamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi aniccaṃ …pe… jivhā aniccā, rasā aniccā, jivhāviññāṇaṃ aniccaṃ, jivhāsamphasso anicco. Yampidaṃ jivhāsamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi aniccaṃ. Kāyo anicco …pe… mano anicco, dhammā aniccā, manoviññāṇaṃ aniccaṃ, manosamphasso anicco. Yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi aniccaṃ. Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako cakkhusmimpi nibbindati, rūpesupi nibbindati, cakkhuviññāṇepi nibbindati, cakkhusamphassepi nibbindati. Yampidaṃ cakkhusamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tasmimpi nibbindati …pe… manasmimpi nibbindati, dhammesupi nibbindati, manoviññāṇepi nibbindati, manosamphassepi nibbindati, yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tasmimpi nibbindati. Nibbindaṃ virajjati; virāgā vimuccati; vimuttasmiṃ vimuttamiti ñāṇaṃ hoti. ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānātī”ti. Paṭhamaṃ.
ᅟᅟ 44. “Sabbaṃ bhikkhave, dukkhaṃ …pe… Dutiyaṃ.
ᅟᅟ 45. “Sabbaṃ, bhikkhave, anattā …pe… Tatiyaṃ.
ᅟᅟ 46. “Sabbaṃ bhikkhave, abhiññeyyaṃ …pe… Catutthaṃ.
ᅟᅟ 47. “Sabbaṃ, bhikkhave, pariññeyyaṃ …pe… Pañcamaṃ.
ᅟᅟ 48. “Sabbaṃ, bhikkhave, pahātabbaṃ …pe… Chaṭṭhaṃ.
ᅟᅟ 49. “Sabbaṃ, bhikkhave, sacchikātabbaṃ …pe… Sattamaṃ.
ᅟᅟ 50. “Sabbaṃ, bhikkhave, abhiññāpariññeyyaṃ …pe… Aṭṭhamaṃ.
ᅟᅟ 51. “Sabbaṃ bhikkhave, upaddutaṃ …pe… Navamaṃ.
# comp
[^1]: ℃「困厄的」(upaddutaṃ),菩提比丘長老英譯為「被壓迫的」(is oppressed)。