<title>雜阿含459經</title>
# north
〖agama〗北傳:雜阿含459經〖nikaya〗南傳:增支部6集38經〖subject〗關涉主題:觀念/非自他無因作
# agama
## 雜阿含459經[正聞本722經/佛光本458經]
(界相應/雜因誦/修多羅)(莊春江標點)
ᅟᅟ[[note0#001|如是我聞]]:
ᅟᅟ[[note0#002|一時]],[[note0#003|佛]]住舍衛國祇樹給孤獨園。
ᅟᅟ時,有[[note0#017|婆羅門]]來詣佛所,與世尊面相[[note0#097|慰勞]]已,於一面住,白佛言:
ᅟᅟ「眾生非[[note1#172|自作]]、非他作。」
ᅟᅟ佛告婆羅門:
ᅟᅟ「如是論者,我不與相見,汝今自來,而言我非自作、非他作?」
ᅟᅟ婆羅門言:
ᅟᅟ「云何,[[note0#080|瞿曇]]!眾生為自作?為他作耶?」
ᅟᅟ佛告婆羅門:「我今問汝,隨意答我。婆羅門!於意云何?有眾生方便界[^1],令諸眾生知作方便耶?」
ᅟᅟ婆羅門言:
ᅟᅟ「瞿曇!有眾生方便界,令諸眾生知作方便也。」
ᅟᅟ佛告婆羅門:
ᅟᅟ「若有方便界,令諸眾生知有方便者,是則眾生自作;是則他作,婆羅門!於意云何?有眾生安住界、堅固界、出界[^4]、造作界[^2],令彼眾生知有造作耶?」
ᅟᅟ婆羅門白佛:
ᅟᅟ「有眾生安住界、堅固界、出界、造作界,令諸眾生知有造作。」
ᅟᅟ佛告婆羅門:
ᅟᅟ「若彼安住界、堅固界、出界、造作界,令諸眾生知有造作者,是則眾生自作;是則他作。」
ᅟᅟ婆羅門白佛:
ᅟᅟ「有眾生自作;有他作,瞿曇!世間多事,今當請辭。」
ᅟᅟ佛告婆羅門:「世間多事,[[note0#084|宜知是時]]。」
ᅟᅟ時,彼婆羅門聞佛所說,歡喜、[[note0#085|隨喜]],從座起去。
# nikaya
## 增支部6集38經/自己所作經
(莊春江譯)
ᅟᅟ那時,某位[[note0#017|婆羅門]]去見[[note0#012|世尊]]。抵達後,與世尊一起互相問候。交換應該被互相問候的友好交談後,在一旁坐下。在一旁坐下的那位婆羅門對世尊說這個:「[[note0#080|喬達摩]]尊師!我是這樣說者、這樣見者:『沒有[[note1#172|自作者]],沒有他作者。』」「婆羅門!我不要看見或聽聞這樣知者、這樣見者,因為,前進的自己、返回的自己怎麼會這麼說:『沒有自作者,沒有他作者。』
ᅟᅟ婆羅門!你怎麼想它:有開始界[^3]?」「是的,尊師!」「在有開始界時,開始的眾生們被知道?」「是的,尊師!」「婆羅門!凡在有開始界時,開始的眾生們被知道,對眾生們,這是自作者,這是他作者。」
ᅟᅟ「婆羅門!你怎麼想它:有精勤界[^1]……(中略)有努力界……有力量界……有存續界……有行動界[^2]?」「是的,尊師!」「在有行動界,行動的眾生被知道?」「是的,尊師!」「婆羅門!凡在有行動界,行動的眾生被知道,對眾生們,這是自作者,這是他作者。
ᅟᅟ婆羅門!我不要看見或聽聞這樣知者、這樣見者,因為,前進的自己、返回的自己怎麼會這麼說:『沒有自作者,沒有他作者。』」
ᅟᅟ「太偉大了,喬達摩尊師!……(中略)從今天起[[note0#064|已終生歸依]]。」
# pali
## 巴利語經文
(台灣嘉義法雨道場流通的word版本)
[AN6.38](AN1169)/ 8. Attakārīsuttaṃ
ᅟᅟ 38. Atha kho aññataro brāhmaṇo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho so brāhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca– “ahañhi, bho gotama, evaṃvādī evaṃdiṭṭhi– ‘natthi attakāro, natthi parakāro’”ti. “Māhaṃ, brāhmaṇa, evaṃvādiṃ evaṃdiṭṭhiṃ addasaṃ vā assosiṃ vā. Kathañhi nāma sayaṃ abhikkamanto, sayaṃ paṭikkamanto evaṃ vakkhati– ‘natthi attakāro, natthi parakāro’”ti!
ᅟᅟ “Taṃ kiṃ maññasi, brāhmaṇa, atthi ārabbhadhātū”ti? “Evaṃ, bho”. “Ārabbhadhātuyā sati ārabbhavanto sattā paññāyantī”ti? “Evaṃ, bho”. “Yaṃ kho, brāhmaṇa, ārabbhadhātuyā sati ārabbhavanto sattā paññāyanti, ayaṃ sattānaṃ attakāro ayaṃ parakāro”.
ᅟᅟ “Taṃ kiṃ maññasi, brāhmaṇa, atthi nikkamadhātu …pe… atthi parakkamadhātu… atthi thāmadhātu… atthi ṭhitidhātu… atthi upakkamadhātū”ti? “Evaṃ, bho”. “Upakkamadhātuyā sati upakkamavanto sattā paññāyantī”ti? “Evaṃ, bho”. “Yaṃ kho, brāhmaṇa, upakkamadhātuyā sati upakkamavanto sattā paññāyanti, ayaṃ sattānaṃ attakāro ayaṃ parakāro”.
ᅟᅟ “Māhaṃ, brāhmaṇa, evaṃvādiṃ evaṃdiṭṭhiṃ addasaṃ vā assosiṃ vā. Kathañhi nāma sayaṃ abhikkamanto sayaṃ paṭikkamanto evaṃ vakkhati– ‘natthi attakāro natthi parakāro’”ti.
ᅟᅟ “Abhikkantaṃ, bho gotama …pe… ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gatan”ti! Aṭṭhamaṃ.
# comp
[^1]: ℃「方便界」,南傳作(i)「精勤界」(nikkamadhātu),菩提比丘長老英譯為「盡力的元素」(the element of endeavor)。(ii)或「努力界」(parakkamadhātu),菩提比丘長老英譯為「努力的元素」(the element of exertion)。
[^2]: ℃「造作界」,南傳作「行動界」(upakkamadhātu),菩提比丘長老英譯為「盡力的元素」(the element of exerting force)。
[^3]: ℃「開始界」(ārabbhadhātu),菩提比丘長老英譯為「鼓動的元素」(the element of instigation)。按:「開始」(ārabbha),另譯為「出發,精勤」,《滿足希求》以「因開始[行動]而活力被轉起」(ārabhanavasena pavattavīriyaṃ)解說。
[^4]: ℃「出界」,參看[SA.463](SA0463)「三種出界」。