<title>雜阿含1197經</title> # north 〖agama〗北傳:雜阿含1197經, 別譯雜阿含110經〖nikaya〗南傳:相應部6相應15經〖subject〗關涉主題:實踐/佛陀最後的話‧事蹟/佛陀入滅 # agama ## 雜阿含1197經[正聞本1297經/佛光本1181經] (梵天相應/八眾誦/祇夜)(莊春江標點) ᅟᅟ[[note0#001|如是我聞]]: ᅟᅟ[[note0#002|一時]],[[note0#003|佛]]住俱尸那竭國力士生地堅固雙樹林。 ᅟᅟ爾時,世尊臨[[note0#072|般涅槃]],告[[note2#200|尊者]]阿難: ᅟᅟ「汝於堅固雙樹間,敷繩床,北首,[[note0#004|如來]]今日中夜,於無餘涅槃而般涅槃。」 ᅟᅟ時,尊者阿難奉世尊教,於雙堅固樹間為世尊敷繩床,北首已,還世尊所,[[note0#040|稽首禮足]],白言: ᅟᅟ「世尊!已為如來於雙堅固樹間,敷繩床,令北首。」 ᅟᅟ於是,世尊往就繩床,右脅著地,北首而臥,足足相累,[[note5#504|繫念明相]]。 ᅟᅟ爾時,世尊即於中夜,於無餘涅槃而般涅槃。 ᅟᅟ般涅槃已,雙堅固樹尋即生花,周匝垂下,供養世尊。 ᅟᅟ時,有[[note0#039|異比丘]]即說偈言: ᅟᅟ「善好堅固樹,枝條垂禮佛,妙花以供養,[[note1#145|大師]]般涅槃。」 ᅟᅟ尋時,[[note2#263|釋提桓因]]說偈: ᅟᅟ「[[note6#628|一切行無常]],斯皆生滅法,雖生尋以滅,斯寂滅為樂。」 ᅟᅟ尋時,[[note2#215|娑婆世界主梵天王]]次復說偈言: ᅟᅟ「世間一切生,立者皆當捨,如是聖大師,世間無有比。 ᅟᅟᅟ逮得如來力,普為世間眼,終歸會磨滅,入無餘涅槃。」 ᅟᅟ尊者阿那律陀次復說偈言: ᅟᅟ「出息入息住,立心善攝護,從所依而來,世間般涅槃。 ᅟᅟᅟ大恐怖相生,令人身毛竪,一切行力具,大師般涅槃。 ᅟᅟᅟ其心不懈怠,亦不住諸愛,心法漸解脫,如薪盡火滅。」 ᅟᅟ如來涅槃後七日,尊者阿難往[[note3#366|枝提]]所而說偈言: ᅟᅟ「導師此寶身,往詣梵天上。 ᅟᅟᅟ如是大神力,內火還燒身,五百氈纏身,悉燒令磨滅。 ᅟᅟᅟ千領細氈衣,以衣如來身,唯二領不燒,最上及襯身。」 ᅟᅟ尊者阿難說是偈時,諸比丘默然悲喜。 ## 別譯雜阿含110經 (莊春江標點) ᅟᅟ[[note0#001|如是我聞]]: ᅟᅟ[[note0#002|一時]],[[note0#003|佛]]在拘尸那竭,力士生地,娑羅林中。 ᅟᅟ爾時,如來涅{盤}[槃]時到,告阿難曰: ᅟᅟ「汝可為我於雙樹間,北首敷座。」 ᅟᅟ於時,阿難受佛敕已,於雙樹間北首敷座。 ᅟᅟ既敷座已,還至佛所,頂[[note0#040|禮佛足]],在一面坐,白佛言: ᅟᅟ「世尊!我於雙樹間,北首敷座,所作已竟。」 ᅟᅟ爾時,世尊即從坐起,往趣雙樹敷上,北首,[[note3#367|右脅而臥]],足足相累,[[note5#504|繫心在明]],[[note5#502|起於念覺]],先作涅{盤}[槃]想。 ᅟᅟ爾時,拘尸那竭國有一梵志,名須跋陀羅……(參看[SA.979](SA0979),編譯者刪略) ᅟᅟ爾時,眾中有一比丘而說偈言: ᅟᅟ「雙樹入涅{盤}[槃],枝條四遍布,上下而雨花,繽紛散佛上,所以雨花者,世尊入涅{盤}[槃]。」 ᅟᅟ釋提桓因復說偈言: ᅟᅟ「[[note6#628|諸行無常]],是生滅法,生滅滅已,乃名涅{盤}[槃]。」 ᅟᅟ時,梵主天復說偈言: ᅟᅟ「世間有生類,捨身歸終滅,今者大聖尊,具足於[[note3#357|十力]],世尊無等倫,今入於涅{盤}[槃]。」 ᅟᅟ時,尊者阿那律復說偈言: ᅟᅟ「[[note1#139|法主]]意止住,出入息已斷,如來所成就,行力悉滿足。 ᅟᅟᅟ今入於涅{盤}[槃],其心無怖畏,都捨於諸受,如油盡燈滅,滅有入涅{盤}[槃],心意得解脫。」 ᅟᅟ時,眾睹已,[[note1#152|身毛皆豎]]。 ᅟᅟ佛入涅{盤}[槃]始經七日。 ᅟᅟ爾時,阿難[[note5#531|闍維]]如來,右遶說偈: ᅟᅟ「大悲梵世尊,體同真淨寶,有大神通力,火出自然身,千㲲用纏身,內外二不燒。」 # nikaya ## 相應部6相應15經/般涅槃經 (梵天相應/有偈篇/祇夜)(莊春江譯) ᅟᅟ[[note0#002|有一次]],[[note0#012|世尊]]住在拘尸那羅的烏玻瓦達那,末羅的沙羅樹林雙沙羅樹中間,在[[note0#072|般涅槃]]時。 ᅟᅟ那時,世尊召喚[[note0#031|比丘]]們: ᅟᅟ「來吧,比丘們!我現在召喚你們:『諸行是[[note1#155|消散法]],你們應該以不放逸使[目標]完成。』這是如來最後的話。」 ᅟᅟ那時,世尊進入初禪,從初禪出來後,進入第二禪,從第二禪出來後,進入第三禪,從第三禪出來後,進入第四禪,從第四禪出來後,進入空無邊處,從空無邊處出來後,進入識無邊處,從識無邊處出來後,進入[[note5#533|無所有處]],從無所有處出來後,進入[[note5#534|非想非非想處]],從非想非非想處出來後,進入[[note4#416|想受滅]]。 ᅟᅟ從想受滅出來後,進入非想非非想處,從非想非非想處出來後,進入無所有處,從無所有處出來後,進入識無邊處,從識無邊處出來後,進入空無邊處,從空無邊處出來後,進入第四禪,從第四禪出來後,進入第三禪,從第三禪出來後,進入第二禪,從第二禪出來後,進入初禪,從初禪出來後,進入第二禪,從第二禪出來後,進入第三禪,從第三禪出來後,進入第四禪,從第四禪出來後,世尊直接般涅槃。 ᅟᅟ在世尊般涅槃時,與般涅槃同時,[[note2#215|梵王娑婆主]]說了這[[note2#281|偈頌]]: ᅟᅟ「全部都將捨棄:世間中諸生命類對身體, ᅟᅟᅟ於該處像這樣的大師,世間中無與倫比者, ᅟᅟᅟ得到力量如來,[[note1#185|正覺者]]已[[note0#072|般涅槃]]。」 ᅟᅟ在世尊般涅槃時,與般涅槃同時,[[note2#263|天帝釋]]說了這偈頌: ᅟᅟ「諸行確實是無常的,是[[note6#681|生起與消散法的]], ᅟᅟᅟ生起後被滅,它們的寂滅是樂。」\[[SN1.11](SN0011)] ᅟᅟ在世尊般涅槃時,與般涅槃同時,[[note2#200|尊者]]阿難說了這偈頌: ᅟᅟ「那時是凡恐怖的,那時是[[note1#152|身毛豎立]]: ᅟᅟᅟ在具有一切殊勝行相的,正覺者般涅槃時。」 ᅟᅟ在世尊般涅槃時,與般涅槃同時,尊者阿那律說了這偈頌: ᅟᅟ「沒有入息出息,心已住立的[[note6#632|像這樣者]], ᅟᅟᅟ不動者著手寂靜後,[[note6#629|有眼者]]已般涅槃。 ᅟᅟᅟ以不動搖的心,忍受痛苦(受), ᅟᅟᅟ如燈火的熄滅,是心的解脫。」\[[DN.16](DN16), 219-222段] ᅟᅟ第二品,其[[note0#035|攝頌]]: ᅟᅟ「梵天[常童子]、提婆達多,案達葛衛達、阿盧那哇低, ᅟᅟᅟ以及般涅槃,這是梵天五則所教導的。」 ᅟᅟ梵天相應完成。 # pali ## 巴利語經文 (台灣嘉義法雨道場流通的word版本) [SN6.15](SN0186)/(5). Parinibbānasuttaṃ ᅟᅟ 186. Ekaṃ samayaṃ bhagavā kusinārāyaṃ viharati upavattane mallānaṃ sālavane antarena yamakasālānaṃ parinibbānasamaye. Atha kho bhagavā bhikkhū āmantesi– “handa dāni, bhikkhave āmantayāmi vo– ‘vayadhammā saṅkhārā, appamādena sampādethā’ti. Ayaṃ tathāgatassa pacchimā vācā”. ᅟᅟ Atha kho bhagavā paṭhamaṃ jhānaṃ samāpajji. Paṭhamā jhānā vuṭṭhahitvā dutiyaṃ jhānaṃ samāpajji. Dutiyā jhānā vuṭṭhahitvā tatiyaṃ jhānaṃ samāpajji. Tatiyā jhānā vuṭṭhahitvā catutthaṃ jhānaṃ samāpajji. Catutthā jhānā vuṭṭhahitvā ākāsānañcāyatanaṃ samāpajji. Ākāsānañcāyatanā vuṭṭhahitvā viññāṇañcāyatanaṃ samāpajji. Viññāṇañcāyatanā vuṭṭhahitvā ākiñcaññāyatanaṃ samāpajji. Ākiñcaññāyatanā vuṭṭhahitvā nevasaññānāsaññāyatanaṃ samāpajji. Nevasaññānāsaññāyatanā vuṭṭhahitvā saññāvedayitanirodhaṃ samāpajji. ᅟᅟ Saññāvedayitanirodhā vuṭṭhahitvā nevasaññānāsaññāyatanaṃ samāpajji. Nevasaññānāsaññāyatanā vuṭṭhahitvā ākiñcaññāyatanaṃ samāpajji. Ākiñcaññāyatanā vuṭṭhahitvā viññāṇañcāyatanaṃ samāpajji. Viññāṇañcāyatanā vuṭṭhahitvā ākāsānañcāyatanaṃ samāpajji. Ākāsānañcāyatanā vuṭṭhahitvā catutthaṃ jhānaṃ samāpajji. Catutthā jhānā vuṭṭhahitvā tatiyaṃ jhānaṃ samāpajji. Tatiyā jhānā vuṭṭhahitvā dutiyaṃ jhānaṃ samāpajji. Dutiyā jhānā vuṭṭhahitvā paṭhamaṃ jhānaṃ samāpajji. Paṭhamā jhānā vuṭṭhahitvā dutiyaṃ jhānaṃ samāpajji. Dutiyā jhānā vuṭṭhahitvā tatiyaṃ jhānaṃ samāpajji. Tatiyā jhānā vuṭṭhahitvā catutthaṃ jhānaṃ samāpajji. Catutthā jhānā vuṭṭhahitvā samanantaraṃ bhagavā parinibbāyi. Parinibbute bhagavati saha parinibbānā brahmā sahampati imaṃ gāthaṃ abhāsi– ᅟᅟ “Sabbeva nikkhipissanti, bhūtā loke samussayaṃ; ᅟᅟ Yattha etādiso satthā, loke appaṭipuggalo. ᅟᅟ Tathāgato balappatto, sambuddho parinibbuto”ti. ᅟᅟ Parinibbute bhagavati saha parinibbānā sakko devānamindo imaṃ gāthaṃ abhāsi– ᅟᅟ “Aniccā vata saṅkhārā, uppādavayadhammino; ᅟᅟ Uppajjitvā nirujjhanti, tesaṃ vūpasamo sukho”ti. ᅟᅟ Parinibbute bhagavati saha parinibbānā āyasmā ānando imaṃ gāthaṃ abhāsi– ᅟᅟ “Tadāsi yaṃ bhiṃsanakaṃ, tadāsi lomahaṃsanaṃ; ᅟᅟ Sabbākāravarūpete, sambuddhe parinibbute”ti. ᅟᅟ Parinibbute bhagavati saha parinibbānā āyasmā anuruddho imā gāthāyo abhāsi– ᅟᅟ “Nāhu assāsapassāso, ṭhitacittassa tādino; ᅟᅟ Anejo santimārabbha, cakkhumā parinibbuto. ᅟᅟ “Asallīnena cittena, vedanaṃ ajjhavāsayi; ᅟᅟ Pajjotasseva nibbānaṃ, vimokkho cetaso ahū”ti. ᅟᅟ Dutiyo vaggo. ᅟᅟ Tassuddānaṃ– ᅟᅟ Brahmāsanaṃ devadatto, andhakavindo aruṇavatī; ᅟᅟ Parinibbānena ca desitaṃ, idaṃ brahmapañcakanti. ᅟᅟ Brahmasaṃyuttaṃ samattaṃ. # comp