<title>Theragāthā</title> # north 長老偈 16集篇2. (9/24/2024初稿 ) # nikaya 2.優陀夷[[note1#135|長老]]偈\[≃[AN6.43](AN1174)] ᅟᅟ689. ᅟ「生為人的[[note1#185|正覺者]],已自我調御者、得定者, ᅟᅟ在梵天的道路上行動者,在心的寂靜上喜樂者。 ᅟᅟ690. ᅟᅟ凡人們禮敬:一切法的到達[[note2#226|彼岸]]者, ᅟᅟ諸天也禮敬他,像這樣阿羅漢的[言說]被我聽聞。 ᅟᅟ691. ᅟᅟ越過一切結者,從欲林來到無欲林者, ᅟᅟ從諸欲離欲的喜樂者,如從岩石脫離的黃金。 ᅟᅟ692. ᅟᅟ那位龍象確實極照耀,[如]喜馬拉雅山在其它岩石處, ᅟᅟ一切名為龍象中,為無上真實名字者。 ᅟᅟ693. ᅟᅟ我確實將稱讚龍象,因為他不作罪惡, ᅟᅟ柔和與不害,它們是龍象的[前]雙足。 ᅟᅟ694. ᅟᅟ念與正知,它們是龍象的另外(後)的雙足, ᅟᅟ信是大龍象的手(象鼻),[[note2#228|平靜]]是白象牙。 ᅟᅟ695. ᅟᅟ念是頸、慧是頭,是法思惟的考察, ᅟᅟ法為腹居,獨處是他的尾巴。 ᅟᅟ696. ᅟᅟ他是樂於蘇息的禪修者,自身內善入定者, ᅟᅟ行走的龍象是入定者,站立的龍象是入定者。 ᅟᅟ697. ᅟᅟ躺臥的龍象是入定者,坐著的龍象也是入定者, ᅟᅟ龍象於一切處是自制者,這是龍象的圓滿具足。 ᅟᅟ698. ᅟᅟ受用無罪的,有罪的不受用, ᅟᅟ得到衣食後,是貯存回避者。 ᅟᅟ699. ᅟᅟ微細的、粗的結,切斷一切繫縛後, ᅟᅟ即便去每個去處,都無期待(無掛慮)地去。 ᅟᅟ700. ᅟᅟ正如生在水中的,白蓮生長, ᅟᅟ不被水染污,芳香的、悅意的。 ᅟᅟ701. ᅟᅟ而就像這樣在世間生的,佛住於世間, ᅟᅟ不被世間染污,正如蓮花[不]被水那樣。 ᅟᅟ702. ᅟᅟ燃燒的大火,無燃料者止息, ᅟᅟ而在諸{炭火}[行]被止息時,被稱為『達涅槃者』。 ᅟᅟ703. ᅟᅟ這位是義理的教授者,譬喻被智者教導, ᅟᅟ大龍象們將了知:被龍象教導的龍象。 ᅟᅟ704. ᅟᅟ離貪的、離瞋的,離癡的無[[note1#188|漏]]者, ᅟᅟ捨棄身體的龍象,無漏者將[[note0#072|般涅槃]]。」 ᅟᅟ……優陀夷長老……。 ᅟᅟ十六集篇終了。 ᅟᅟ其[[note0#035|攝頌]]: ᅟ「憍陳如與優陀夷,二位長老他們是大神通力者, ᅟᅟ在十六集篇中,有三十二偈。」 # pali 2. Udāyittheragāthā ᅟᅟ689. ᅟᅟ[a. ni. 6.43] ‘‘Manussabhūtaṃ sambuddhaṃ, attadantaṃ samāhitaṃ; ᅟᅟIriyamānaṃ brahmapathe, cittassūpasame rataṃ. ᅟᅟ690. ᅟᅟ‘‘Yaṃ manussā namassanti, sabbadhammāna pāraguṃ; ᅟᅟDevāpi taṃ namassanti, iti me arahato sutaṃ. ᅟᅟ691. ᅟᅟ‘‘Sabbasaṃyojanātītaṃ , vanā nibbanamāgataṃ; ᅟᅟKāmehi nekkhammarataṃ [nikkhammarataṃ (ka.)], muttaṃ selāva kañcanaṃ. ᅟᅟ692. ᅟᅟ‘‘Sa ve accaruci nāgo, himavāvaññe siluccaye; ᅟᅟSabbesaṃ nāganāmānaṃ, saccanāmo anuttaro. ᅟᅟ693. ᅟᅟ‘‘Nāgaṃ vo kittayissāmi, na hi āguṃ karoti so; ᅟᅟSoraccaṃ avihiṃsā ca, pādā nāgassa te duve. ᅟᅟ694. ᅟᅟ‘‘Sati ca sampajaññañca, caraṇā nāgassa tepare; ᅟᅟSaddhāhattho mahānāgo, upekkhāsetadantavā. ᅟᅟ695. ᅟᅟ‘‘Sati gīvā siro paññā, vīmaṃsā dhammacintanā; ᅟᅟDhammakucchisamāvāso, viveko tassa vāladhi. ᅟᅟ696. ᅟᅟ‘‘So jhāyī assāsarato, ajjhattaṃ susamāhito; ᅟᅟGacchaṃ samāhito nāgo, ṭhito nāgo samāhito. ᅟᅟ697. ᅟᅟ‘‘Sayaṃ samāhito nāgo, nisinnopi samāhito; ᅟᅟSabbattha saṃvuto nāgo, esā nāgassa sampadā. ᅟᅟ698. ᅟᅟ‘‘Bhuñjati anavajjāni, sāvajjāni na bhuñjati; ᅟᅟGhāsamacchādanaṃ laddhā, sannidhiṃ parivajjayaṃ. ᅟᅟ699. ᅟᅟ‘‘Saṃyojanaṃ aṇuṃ thūlaṃ, sabbaṃ chetvāna bandhanaṃ; ᅟᅟYena yeneva gacchati, anapakkhova gacchati. ᅟᅟ700. ᅟᅟ‘‘Yathāpi udake jātaṃ, puṇḍarīkaṃ pavaḍḍhati; ᅟᅟNopalippati toyena, sucigandhaṃ manoramaṃ. ᅟᅟ701. ᅟᅟ‘‘Tatheva ca loke jāto, buddho loke viharati; ᅟᅟNopalippati lokena, toyena padumaṃ yathā. ᅟᅟ702. ᅟᅟ‘‘Mahāgini pajjalito, anāhāropasammati; ᅟᅟAṅgāresu ca santesu, nibbutoti pavuccati. ᅟᅟ703. ᅟᅟ‘‘Atthassāyaṃ viññāpanī, upamā viññūhi desitā; ᅟᅟViññissanti mahānāgā, nāgaṃ nāgena desitaṃ. ᅟᅟ704. ᅟᅟ‘‘Vītarāgo vītadoso, vītamoho anāsavo; ᅟᅟSarīraṃ vijahaṃ nāgo, parinibbissatyanāsavo’’ti. ᅟᅟ… Udāyī thero…. ᅟᅟSoḷasakanipāto niṭṭhito. ᅟᅟTatruddānaṃ – ᅟᅟKoṇḍañño ca udāyī ca, therā dve te mahiddhikā; ᅟᅟSoḷasamhi nipātamhi, gāthāyo dve ca tiṃsa cāti. # comp ## 註解 :