<title>Theragāthā</title>
# north
長老偈 16集篇2. (9/24/2024初稿 )
# nikaya
2.優陀夷[[note1#135|長老]]偈\[≃[AN6.43](AN1174)]
ᅟᅟ689.
ᅟ「生為人的[[note1#185|正覺者]],已自我調御者、得定者,
ᅟᅟ在梵天的道路上行動者,在心的寂靜上喜樂者。
ᅟᅟ690.
ᅟᅟ凡人們禮敬:一切法的到達[[note2#226|彼岸]]者,
ᅟᅟ諸天也禮敬他,像這樣阿羅漢的[言說]被我聽聞。
ᅟᅟ691.
ᅟᅟ越過一切結者,從欲林來到無欲林者,
ᅟᅟ從諸欲離欲的喜樂者,如從岩石脫離的黃金。
ᅟᅟ692.
ᅟᅟ那位龍象確實極照耀,[如]喜馬拉雅山在其它岩石處,
ᅟᅟ一切名為龍象中,為無上真實名字者。
ᅟᅟ693.
ᅟᅟ我確實將稱讚龍象,因為他不作罪惡,
ᅟᅟ柔和與不害,它們是龍象的[前]雙足。
ᅟᅟ694.
ᅟᅟ念與正知,它們是龍象的另外(後)的雙足,
ᅟᅟ信是大龍象的手(象鼻),[[note2#228|平靜]]是白象牙。
ᅟᅟ695.
ᅟᅟ念是頸、慧是頭,是法思惟的考察,
ᅟᅟ法為腹居,獨處是他的尾巴。
ᅟᅟ696.
ᅟᅟ他是樂於蘇息的禪修者,自身內善入定者,
ᅟᅟ行走的龍象是入定者,站立的龍象是入定者。
ᅟᅟ697.
ᅟᅟ躺臥的龍象是入定者,坐著的龍象也是入定者,
ᅟᅟ龍象於一切處是自制者,這是龍象的圓滿具足。
ᅟᅟ698.
ᅟᅟ受用無罪的,有罪的不受用,
ᅟᅟ得到衣食後,是貯存回避者。
ᅟᅟ699.
ᅟᅟ微細的、粗的結,切斷一切繫縛後,
ᅟᅟ即便去每個去處,都無期待(無掛慮)地去。
ᅟᅟ700.
ᅟᅟ正如生在水中的,白蓮生長,
ᅟᅟ不被水染污,芳香的、悅意的。
ᅟᅟ701.
ᅟᅟ而就像這樣在世間生的,佛住於世間,
ᅟᅟ不被世間染污,正如蓮花[不]被水那樣。
ᅟᅟ702.
ᅟᅟ燃燒的大火,無燃料者止息,
ᅟᅟ而在諸{炭火}[行]被止息時,被稱為『達涅槃者』。
ᅟᅟ703.
ᅟᅟ這位是義理的教授者,譬喻被智者教導,
ᅟᅟ大龍象們將了知:被龍象教導的龍象。
ᅟᅟ704.
ᅟᅟ離貪的、離瞋的,離癡的無[[note1#188|漏]]者,
ᅟᅟ捨棄身體的龍象,無漏者將[[note0#072|般涅槃]]。」
ᅟᅟ……優陀夷長老……。
ᅟᅟ十六集篇終了。
ᅟᅟ其[[note0#035|攝頌]]:
ᅟ「憍陳如與優陀夷,二位長老他們是大神通力者,
ᅟᅟ在十六集篇中,有三十二偈。」
# pali
2. Udāyittheragāthā
ᅟᅟ689.
ᅟᅟ[a. ni. 6.43] ‘‘Manussabhūtaṃ sambuddhaṃ, attadantaṃ samāhitaṃ;
ᅟᅟIriyamānaṃ brahmapathe, cittassūpasame rataṃ.
ᅟᅟ690.
ᅟᅟ‘‘Yaṃ manussā namassanti, sabbadhammāna pāraguṃ;
ᅟᅟDevāpi taṃ namassanti, iti me arahato sutaṃ.
ᅟᅟ691.
ᅟᅟ‘‘Sabbasaṃyojanātītaṃ , vanā nibbanamāgataṃ;
ᅟᅟKāmehi nekkhammarataṃ [nikkhammarataṃ (ka.)], muttaṃ selāva kañcanaṃ.
ᅟᅟ692.
ᅟᅟ‘‘Sa ve accaruci nāgo, himavāvaññe siluccaye;
ᅟᅟSabbesaṃ nāganāmānaṃ, saccanāmo anuttaro.
ᅟᅟ693.
ᅟᅟ‘‘Nāgaṃ vo kittayissāmi, na hi āguṃ karoti so;
ᅟᅟSoraccaṃ avihiṃsā ca, pādā nāgassa te duve.
ᅟᅟ694.
ᅟᅟ‘‘Sati ca sampajaññañca, caraṇā nāgassa tepare;
ᅟᅟSaddhāhattho mahānāgo, upekkhāsetadantavā.
ᅟᅟ695.
ᅟᅟ‘‘Sati gīvā siro paññā, vīmaṃsā dhammacintanā;
ᅟᅟDhammakucchisamāvāso, viveko tassa vāladhi.
ᅟᅟ696.
ᅟᅟ‘‘So jhāyī assāsarato, ajjhattaṃ susamāhito;
ᅟᅟGacchaṃ samāhito nāgo, ṭhito nāgo samāhito.
ᅟᅟ697.
ᅟᅟ‘‘Sayaṃ samāhito nāgo, nisinnopi samāhito;
ᅟᅟSabbattha saṃvuto nāgo, esā nāgassa sampadā.
ᅟᅟ698.
ᅟᅟ‘‘Bhuñjati anavajjāni, sāvajjāni na bhuñjati;
ᅟᅟGhāsamacchādanaṃ laddhā, sannidhiṃ parivajjayaṃ.
ᅟᅟ699.
ᅟᅟ‘‘Saṃyojanaṃ aṇuṃ thūlaṃ, sabbaṃ chetvāna bandhanaṃ;
ᅟᅟYena yeneva gacchati, anapakkhova gacchati.
ᅟᅟ700.
ᅟᅟ‘‘Yathāpi udake jātaṃ, puṇḍarīkaṃ pavaḍḍhati;
ᅟᅟNopalippati toyena, sucigandhaṃ manoramaṃ.
ᅟᅟ701.
ᅟᅟ‘‘Tatheva ca loke jāto, buddho loke viharati;
ᅟᅟNopalippati lokena, toyena padumaṃ yathā.
ᅟᅟ702.
ᅟᅟ‘‘Mahāgini pajjalito, anāhāropasammati;
ᅟᅟAṅgāresu ca santesu, nibbutoti pavuccati.
ᅟᅟ703.
ᅟᅟ‘‘Atthassāyaṃ viññāpanī, upamā viññūhi desitā;
ᅟᅟViññissanti mahānāgā, nāgaṃ nāgena desitaṃ.
ᅟᅟ704.
ᅟᅟ‘‘Vītarāgo vītadoso, vītamoho anāsavo;
ᅟᅟSarīraṃ vijahaṃ nāgo, parinibbissatyanāsavo’’ti.
ᅟᅟ… Udāyī thero….
ᅟᅟSoḷasakanipāto niṭṭhito.
ᅟᅟTatruddānaṃ –
ᅟᅟKoṇḍañño ca udāyī ca, therā dve te mahiddhikā;
ᅟᅟSoḷasamhi nipātamhi, gāthāyo dve ca tiṃsa cāti.
# comp
## 註解
: